MORNING GYM RITUAL!

Behávam, cvičím a hýbem sa počas celého leta, aj keď v horúčave to nie je výhra. Je ťažké nájsť správny čas. Skúšala som večer, skúšala, som hneď po práci a najťažšia a najlepšia voľba bola ráno. Prázdny park, čerstvý vzduch, prázdna hlava, prázdny žalúdok. 

Ideálny čas na ranný štart do dňa, do práce. Poznám v okolí veľa ľudí, ktorí mi o účinkoch ranného cvičenia rozprávali. Ja som mávla rukou, že toto nie, nebudem si uberať zo spánku. Rozhodnutie, že ráno vstanem a pôjdem cvičiť sa dá urobiť už večer a do postele sa dá ísť o hodku skorej A je to! 

A teraz jedna moja skúsenosť na záver: NAJŤAŽŠIE VEC NA BEHU JE CESTA Z POSTELE PRED PANELÁK. Potom je to jedna báseň!

  

Run In Colors

Môj posledný post bol ,,Summer to do list“ a zabudla som sa tam zmieniť o dôležitej akcii – Run In Colors, ktorú sme absolvovali nedávno.  Nádherne strávená sobota s ľudmi všetkých vekových kategórií, športovo založených aj nie, ženy, muži, deti... Usmiati, radostní, všetci dofarbení a odhodlaní zabehnúť 5 km.  Ja pravidelne behávam a poviem Vám, že aj ľudia, ktorí majú minimálny pohyb to dali. Zafungovala tu skupinová sila a bežali všetci, dokonca aj detičky v kočíkoch :) Hlavnou myšlienkou tejto akcie nebol beh, ale smiech, radosť zo života a podpora nadácie Plamienok nádeje. V Žiline sa beh vo farbách uskutočnil po prvýkrát, organizátori nesklamali a v januári kupujem štartovné na leto 2017.

Krásny farebný deň :)

Podaj pomocnú ruku.

Nejde o jedinečnú záchranu života, ani o deň voľna, gastráče, bagety, vitamíny a kávu zadarmo. Iba o dobrý pocit. Viem, o čom hovorím. Mne blízky, vtedy asi aj najbližší človek potreboval denne pár dávok krvi od cudzích ľudí. Na to, aby bolo lepšie...dávku za dávkou.

Spotreba krvi je stále vysoká, aj keď áno, v našom zdravotníctve je to také aké je, ale netreba byť zbabelcom, netreba sa báť. Stretla som sa s výrokmi, že ale veď kanyla je veľká ihla a asi to aj spôsobuje bolesť, no tetovanie, piercing je v pohode, to nebolí...a iné, ďalšie more výhovoriek. Je mi vždy ľúto tých, ktorí idú darovať krv s rovnakým úmyslom ako ja a môj manžel, ale neprejdú 

striktnými kritériami. Je čoraz viac chorôb a ľudí ktorí krv potrebujú. Darcov vraj čoraz menej...a tu základná rovnica o príjme a výdaji padá. Smutné. Raz, keď bude niekto z nás závislý od darcov a ich krvi, bude neskoro ľutovať, prečo sme vtedy nepomohli, keď sme mohli...a prečo sme nemotivovali ďalších. Ja som aspoň pár slovami v tomto poste o to pokúsila...teraz je na vás, aký postoj zaujmete.

S Miškom máme za sebou takmer 20 odberov, áno už aj plaketku vo vitrínke. Ja uvažujem aj o darovaní kostnej drene. Je to už ťažšia cesta, ale ak budem vhodným kandidátom, urobím to.

Pri poslednom darovaní krvi sme natrafili na milé sestričky, ktoré sa pýtali, že koľkokrát sme sa pri odbere fotili. Prišlo nám to zvláštne – samozrejme že nikdy. Aspoň sestričky idú s dobou, keď nie ministerstvo zdravotníctva a urobili nám pár fotiek. Prikladám výsledok. 

Pekný víkend! 

Dreams.

Som nejako pozadu. Viem. Množstvá článkov o bilancii starého roka a predsavzatiach do nového roka ste už čítali. Nemôžem zato, jednoducho celé mi to dochádza neskoro. Až po silvestrovskom a novoročnom ošiali. 

Aký bol rok 2015? Môj bol nádherný – úspešný a štedrý.  Začala som behať, oslávili sme s mojom prvé výročie svadby, stali sme sa krstnými rodičmi, začali sme budovať naše víkendové hniezdočko – chalúpku v oravskej prírode, kúpili sme letenky do New Yorku.  Toto všetko sme si mohli dovoliť vďaka perfektnej práci, ktorá je náročná, ale oboch nás baví, posúva dopredu, inšpiruje k novým ideám...A konečne som začala písať svoj vlastný blog :)

A aký bude rok 2016? Z vlastnej skúsenosti  vám poviem, že bude len taký, aký si ho vytvoríte vy! Smejte sa, pomáhajte, plánujte, makajte na sebe a pôjde to. Prídu aj zlé chvíle (u mňa to boli minulý rok nejaké zdravotné a aj rodinné problémy), ale nakoplo ma to, nepoddala som sa a idem ďalej. Nie sú to len tupé slová do vetra, verte mi, zobuďte sa, vstaňte a začnite si tvoriť vlastné šťastie!

Držím palce!

mon

Bež Foreste! Bež!

Mánia menom beh ma drží už vyše dvoch rokov. Je to krátko? Dlho? Neviem. Začiatkov som mala niekoľko a poviem vám najťažšia trasa je z bytu, pred vchod paneláka. Potom už len bežíte, filtrujete, čistíte si hlavu, zväčšujete objem pľúc, zlepšujete kondíciu, spevňujete telo. Treba vydržať. Menované účinky sa dostavia po xxx, veľa a mnohých začiatkoch a ďalších xxx, veľa a množstve slabých chvíľ, kedy všetko preklínate. 

Sú bežci a bežci. Stretávam ich pravidelne, teda len tých, ktorí sú ozajstní bežci a robia to pre seba, nie kvôli selfie v parku v novom, drahom bežeckom outfite. A sú tí, skorej tie bežkyne, ktoré prebehnú pár metrov, spotia sa, odfotia, hodia sprchu, kávu a netrpezlivo s cigaretkou sledujú rast likov. 

Po roku vášne k behu a striktne dodržiavaného tréningového plánu som sa na jar prihlásila na pol-maratón na Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Vytešená a motivovaná som na sebe makala. Čo sa však nestalo asi dva mesiace pred pretekom prišli zdravotné problémy a musela som prestať. Celý večer som preplakala. Po čase to však prešlo a ja bežím s vášňou znovu.