Nejde o jedinečnú záchranu života, ani o deň
voľna, gastráče, bagety, vitamíny a kávu zadarmo. Iba o dobrý pocit. Viem,
o čom hovorím. Mne blízky, vtedy asi aj najbližší človek potreboval denne pár
dávok krvi od cudzích ľudí. Na to, aby bolo lepšie...dávku za dávkou.
Spotreba krvi je stále vysoká, aj keď áno, v našom
zdravotníctve je to také aké je, ale netreba byť zbabelcom, netreba sa báť.
Stretla som sa s výrokmi, že ale veď kanyla je veľká ihla a asi to aj
spôsobuje bolesť, no tetovanie, piercing je v pohode, to nebolí...a iné,
ďalšie more výhovoriek. Je mi vždy ľúto tých, ktorí idú darovať krv s rovnakým
úmyslom ako ja a môj manžel, ale neprejdú
striktnými kritériami. Je čoraz
viac chorôb a ľudí ktorí krv potrebujú. Darcov vraj čoraz menej...a tu
základná rovnica o príjme a výdaji padá. Smutné. Raz, keď bude niekto
z nás závislý od darcov a ich krvi, bude neskoro ľutovať, prečo sme vtedy
nepomohli, keď sme mohli...a prečo sme nemotivovali ďalších. Ja som aspoň pár
slovami v tomto poste o to pokúsila...teraz je na vás, aký postoj
zaujmete.
S Miškom máme za sebou takmer 20 odberov, áno už aj
plaketku vo vitrínke. Ja uvažujem aj o darovaní kostnej drene. Je to už ťažšia
cesta, ale ak budem vhodným kandidátom, urobím to.
Pri poslednom darovaní krvi sme natrafili na milé sestričky,
ktoré sa pýtali, že koľkokrát sme sa pri odbere fotili. Prišlo nám to zvláštne –
samozrejme že nikdy. Aspoň sestričky idú s dobou, keď nie ministerstvo
zdravotníctva a urobili nám pár fotiek. Prikladám výsledok.
Pekný víkend!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára