Huby.

Po horúcom lete bez dažďa som už neverila, že tento rok zažijem ten pocit. Kráčate po lese, pomaly prezeráte tie ,,hubové miesta" v machu, už cítite aj ich vôňu. Stále nič. No zrazu, akoby zázrakom je tam, pred vami a vy kričíte nahlas: ,,Mám". Srdiečko búši, hríbik vyberáte opatrne zo zeme a hľadáte kámošov okolo neho. Milujem tento pocit a ešte aj hubovú praženicu.