Mánia menom beh ma drží už vyše dvoch rokov. Je to krátko? Dlho? Neviem. Začiatkov som mala niekoľko a poviem vám najťažšia trasa je z bytu, pred vchod paneláka. Potom už len bežíte, filtrujete, čistíte si hlavu, zväčšujete objem pľúc, zlepšujete kondíciu, spevňujete telo. Treba vydržať. Menované účinky sa dostavia po xxx, veľa a mnohých začiatkoch a ďalších xxx, veľa a množstve slabých chvíľ, kedy všetko preklínate.
Sú bežci a bežci. Stretávam ich pravidelne, teda len tých, ktorí sú ozajstní bežci a robia to pre seba, nie kvôli selfie v parku v novom, drahom bežeckom outfite. A sú tí, skorej tie bežkyne, ktoré prebehnú pár metrov, spotia sa, odfotia, hodia sprchu, kávu a netrpezlivo s cigaretkou sledujú rast likov.
Po roku vášne k behu a striktne dodržiavaného tréningového plánu som sa na jar prihlásila na pol-maratón na Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Vytešená a motivovaná som na sebe makala. Čo sa však nestalo asi dva mesiace pred pretekom prišli zdravotné problémy a musela som prestať. Celý večer som preplakala. Po čase to však prešlo a ja bežím s vášňou znovu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára